Nájdete nás

Podnikateľov a živnostníkov, poškodených nevyplatením peňazí za odvedenú prácu pre stavebnú spoločnosť Váhostav i ďalšie firmy, je na Slovensku veľa. Hovorili sme s jedným z nich - spolumajiteľom a konateľom žilinskej spoločnosti Energy Pro Jozefom Válekom.

Text Miroslav Leitner Foto Dušan Václav

Spolumajiteľ žilinskej firmy bol jedným z iniciátorov domáhania sa svojich práv i peňazí ešte vtedy, keď problémy súvisiace s Váhostavom nevyplávali celkom na povrch. Firma, ktorej s kolegom šéfuje, podala v minulom roku návrh na konkurz Váhostavu.

Môžete vysvetliť, prečo ste sa odhodlali k takémuto kroku?

Znepokojilo nás, čo sa na Slovensku dialo. Vnímame to už päť rokov, ale veľmi sa nás to začalo dotýkať od roku 2013, hlavne konkurzmi a reštrukturalizáciami firiem, a tým, že sa zastavil celý cashflow (peňažný tok – pozn. red.). Firmy si zvykli, že neplatiť je moderné a vyvrcholilo to kauzou Váhostav, kde už sme si povedali dosť! Zvažovali sme, či sa oplatí na Slovensku podnikať pri takýchto zákonoch alebo je jednoduchšie byť zamestnancom a dostať každý mesiac svoje peniaze.  Zamestnanci sú totiž chránení. Keď nedostanú výplatu, je to trestný čin. Ale keď nedostane svoje peniaze podnikateľ alebo živnostník, nič sa nedeje!

Čo konkrétne ste robili pre Váhostav?

Nepodieľame sa na výstavbe diaľnic, ako väčšina firiem spolupracujúcich s Váhostavom. Vykonávame práce v oblasti TZB, čo znamená technické zabezpečenie budov. Okrem veľkej administratívnej budovy v Žiline na Hlinách má Váhostav ešte logistické centrum v Hornom Hričove. Počas jeho rekonštrukcie sme tam robili časť kúrenia. Väčšina našej pohľadávky je odtiaľ, dokončili sme to v októbri 2012. Splatnosť našej faktúry bola v januári 2013 a odvtedy bojujeme. Ostalo nám tam 46 850 eur, čo nám uznali. Z toho je zhruba 30 tisíc z tejto zákazky a zvyšok sú dlhodobé zádržky, ktoré nám mali teraz vyplácať z predchádzajúcich prác, lebo predtým sme pre Váhostav ro bili aj práce v martinskej teplárni.

Tam sme dostali vyplatených 95 percent, tých 5 percent je zvyšok, čo sa naakumulovalo - okolo 15 tisíc. Ale to nie sú naše peniaze, lebo my sme mali dodávateľov, ktorým tiež zadržiavame 5 percent. Keď odpočítam mieru nášho zisku, tak z 15 tisíc musíme 10 – 12 tisíc vyplatiť, ale my ich nedostaneme, respektíve dostaneme časť, 18 alebo 50 % a zvyšok musíme doložiť. Nikoho nezaujíma, z akých prostriedkov.

Ocitli ste sa v nezávideniahodnej situácii...

Áno. Rok 2013 bol pre nás katastrofou, lebo sme začali riešiť fenomén série reštrukturalizácií našich obchodných partnerov. Problémy začali nevyplatenými peniazmi od firmy TSS nášmu partnerovi a ten následne nám, pokračovalo to spoločnosťami BCI, Doprastav, Akadémiou vzdelávania, čo už bol priamy obchodný vzťah. Akadémia vzdelávania skončila v konkurze, rekonštruovali sme im budovu na Hlinách. Dopadli by sme veľmi zle, nebyť riaditeľa Tomáša Milatu zo Súkromnej obchodnej akadémie v Žiline, ktorá prevzala zvyšok záväzku a peniaze nám postupne splatila. Klobúk dole! Škoda, že nie všetci sú takí slušní a majú zábranu používať veci, za ktoré nebolo zaplatené. Posledným v rade bol Váhostav, to už hrniec prekypel. Viete, keď prídete v reštrukturalizácii o peniaze, ktoré máte „naškrečkované" za niekoľko rokov, ale nerozdelíte ich ako zisk, lebo ich použijete na prevádzku, aby ste si nemuseli brať úvery, tak si poviete – prišiel som o to, boli to moje peniaze. Ale keď si musíte zobrať úver, aby ste zaplatili svojim ľuďom, dodávateľom, a vy tie peniaze nedostanete, tak to je pre fi rmy konečná...

O koľko peňazí ste prišli v reštrukturalizáciách partnerov?

Prišli sme o viac ako 200 tisíc eur. Môžete ich mať zarobené, napriek tomu ich nikdy neuvidíte... Ale vy zaplatiť musíte. Ak si zoberiete úver, riskujete, že v prípade problémov, teda ak nemáte žiadne zákazky, ho musíte splácať. Všetky vaše záväzky vám ostanú, akurát, pohľadávky súd vymaže. To je choré...

V roku 2012 sme mali okolo 15 zamestnancov, ale vždy pre nás pracovalo minimálne 20 živnostníkov, čiže živili sme 35 ľudí. Po roku 2013 sme z dôvodu reštrukturalizácie museli zredukovať počet zamestnancov aj živnostníkov a nejdeme do rizikových obchodov. Len čo začínam tušiť, že firma, pre ktorú robíme, má problém s platením, tak radšej nerobíme.

Aké pocity má majiteľ firmy, ktorý musí oznámiť ľuďom, že nie sú peniaze alebo robota?

Ľudia majú tendenciu to vnímať tak, že šéf len rozpráva a aj tak mu je dobre. Ale po demonštráciách, ktoré boli aj pred Národnou radou SR, to už pochopili. Zistili, že sme peniaze naozaj nedostali ani za zákazky, ktoré mali vyplatené vo výplatách. Ľuďom som povedal, že ak zarobíme na výplaty, budeme fungovať, ak nezarobíme, tak firma skončí, my si úver na výplaty brať nebudeme. Radšej obmedzíme počet ľudí. My sme každému, kto odrobil robotu, zaplatili. Môžem sa každému pozrieť do očí.

Čo hovoríte na to, že súd v máji rozhodol o tom, že Váhostav pôjde do reštrukturalizácie?

Očakával som, že bude povolená reštrukturalizácia Váhostavu. Čo na to povedať? Podnikatelia sú nastavení na 50 % (ponuka štátu na odkúpenie pohľadávok vo výške 50 % ich hodnoty do konca roka – pozn. red.), ktoré sľúbil premiér Fico a vláda na rokovaní pri podpise memoranda. Nie je to však správne, lebo náklady na prácu a mzdy boli ďaleko vyššie, čiže stále je to veľká strata. Mnohí už ale oželeli 85 %, tak je pre nich dobrých aj 50 %...

Mnohí na Slovensku upozorňujú na zlú vymožiteľnosť práva. Aký je váš názor?

Vymožiteľnosť práva u nás je v plienkach. Poviem to na príklade Váhostavu. My sme mali faktúru splatnú v januári 2013. Keď sa nič nedialo, dali sme žalobu na súd, ktorú sme museli zaplatiť. Podľa výšky vašej neuhradenej faktúry musíte zaplatiť 6 percent, aby sa tým súd začal zaoberať. Čakáte aj pol roka, podľa vyťaženosti súdov, kedy súd pošle platobný rozkaz dlžníkovi, že musí zaplatiť, lebo ste doložili relevantné doklady. A čo môže spraviť dlžník, keď chce natiahnuť čas? To, čo spravil aj  Váhostav. Odpísal, že neuznáva svoj záväzok voči nám. Ale prečo, keď z našej strany je všetko v poriadku? Jednoducho len natiahli čas. Vrátilo sa to na súd, rok sa nič nedialo... Povedali sme si, ide to dole vodou, pôjdeme teda cestou návrhu konkurzu na Váhostav. Na to potrebujete ďalšie peniaze za iné úkony. Keď ich nemáte a nezaplatíte potrebné poplatky, jednoducho neprejde návrh na konkurz. Síce vám vrátia poplatky, ale právnikov vám už nikto nikdy nezaplatí, obstarávaciu cenu za dokumenty, ktoré potrebujete, takisto nie. Stratené dva roky... Mám taký pocit, že sa kalkuluje s tým, že jednoducho skončíte. Vymažú vás z obchodného registra a všetky konania sa zastavujú. A jediný, kto je vysmiaty, je dlžník...

Ako by to teda malo podľa vás fungovať?

Poviem to takto. Chcete rozporovať faktúru? Rozporujte ju, keď vám ju donesiem. Ak je zlá, niečo nie je v poriadku, tak mi ju vrátite. Keď mi ju nechcete prevziať, viem zastaviť robotu, viem urobiť čokoľvek, nebudem si prehlbovať stratu. Nie že dokončím zákazku za stotisíc eur, vy mi ju prevezmete a poviete – teraz vám nezaplatím, za týždeň... Takže, nie že ja si faktúru zaúčtujem, zaplatím všetko, čo mám odviesť štátu a vy mi o pol roka poviete, že faktúra nie je v poriadku. To nemôžete povedať. Ten, kto sa podpíše pod to, že faktúra je zlá, ale zistí sa, že to nie je pravda, lebo spĺňa všetky náležitosti, nech si nesie zodpovednosť. Dnes ale nikto za nič nezodpovedá... Akurát ten, kto má zaplatiť zamestnancovi výplatu a nezaplatí, má problém. Ale keď Váhostav neplatil veľké peniaze, tak sa nič nedialo.

Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase