Produkty
Nájdete nás
NEDEĽA, 20 augusta 2017 07:44
Najbližšie podujatia
Odkazy
Communio Missio v printe

Plnenie Pastoračného plánu Cirkvi na Slovensku sa hodnotil na sympóziu v Žiline

Plnenie Pastoračného plánu (PP) Katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 2007 až 2013 vo štvrtok hodnotili počas sympózia v žilinskom Diecéznom pastoračnom centre. Pozvanie prijali košický eparcha Mons. Milan Chautur, bratislavský eparcha Mons. Peter Rusnák a žilinský biskup Mons. Tomáš Galis.

Časť záznamu zo sympózia nájdete aj v archíve rádia Lumen v relácii Občan 10.06.2014: http://www.lumen.sk/archiv.html

Ako pripomenul biskup Galis v súvislosti s dokumentmi II. vatikánskeho koncilu, vzťahy medzi Cirkvou a svetom sa rozvíjajú v takej miere, ako Cirkev komunikuje a počúva. „Čo priniesol pastoračný plán? Podľa môjho názoru predovšetkým rešpekt k realite. Ochotu slobodne sa rozprávať o tom, ako ešte lepšie slúžiť a komunikovať. Koncept pastoračného plánovania preferuje pastoráciu založenú na vzťahoch – na malých skupinách a spoločenstvách. Diferencuje a hľadá individuálne prístupy k ľuďom," hovorí žilinský biskup Galis.

Pastoračný plán (2007 – 2013) nadväzoval na PP v rokoch 2001 – 2006. „Mali sme určitú databázu, ktorá nám mapovala situáciu a mohli sme z nej vychádzať. PP mal slúžiť na to, aby sme motivovali ľudí žiť kresťanským životom aj na báze toho, čo priniesli svätí Cyril a Metod. Jednak liturgicky, kultúrne, legislatívne, právne, ale aj celospoločensky. Myslím si, že to bolo niečo, čo nás posunulo," doplnil biskup Galis. Ďalšie celoplošné pokračovanie plánu nepredpokladá. „Niektoré diecézy už mali svoje synody, kde je už zhodnotenie miestnej cirkvi konkrétne, nateraz sa kontinuálne nepokračuje."

Jednou z prioritných pastoračných skupín pastoračného plánu bola rodina. Vladyka Milan Chautur uviedol tri problematické oblasti, s ktorými zápasí súčasná rodina – izolovanosť, zvlášť vo veľkých mestách, nedostatočná pripravenosť na manželstvo a problémy spojené so závislosťami, násilím či zlou sociálnou situáciou. Ako východisko vníma potrebu mať na zreteli rôzne skupiny rodín – rodiny poznačené praktickým ateizmom, neúplné alebo rozvedené rodiny, rodiny vlažné vo viere, ale aj rodiny túžiace po duchovnom raste a diferencovane k nim pristupovať.



„Ak sa má pastorácia rodín realizovať systematicky, v diecéze musí byť ustanovizeň, ktorá skĺbi všetky prorodinné aktivity. Tu vzišiel návrh vytvoriť diecézne centrá pre rodinu." Zdarila sa podľa neho aj veľmi úspešná príručka pre snúbencov, ktorú ocenili aj v zahraničí. „Ide o jedenásť zošitov, v ktorých sú rozpracované jednotlivé tematické celky. Snúbenecké prípravy by mali byť príležitosťou stretnúť sa s odborníkmi z oblasti medicíny a práva, psychológie... Mali by sa vytvoriť aspoň dekanátne skupiny laikov a kňazov, ktoré by snúbencov pripravovali na manželstvo. Čo sa týka centier pre rodinu, tie sa vznikli len v niekoľkých diecézach. Buď tu nie sú materiálne predpoklady, alebo nie sú ešte ľudia pripravení teoreticky pre túto oblasť," doplnil biskup Chautur. Aj napriek zložitej situácii dnešnej rodiny prejavil optimizmus, najmä v súvislosti so schválením ústavného zákona o definícii manželstva ako jedinečného zväzku jedného muža a jednej ženy.

Ďalšou prioritnou skupinou pastoračného plánu boli núdzni. Biskup Rusnák uviedol, že PP predpokladal niekoľko veľkých okruhov – jednak posolstvo do vnútra Cirkvi a navonok. Vo vnútri išlo o to budovať charitatívne organizácie. Navonok scitlivovať spoločnosť. „Aj vo vnútri Cirkvi sme zacítili postoje nezáujmu o sociálne slabých, núdznych bezdomovcov a zase naopak zistili sme, že aj ľudia, ktorí nie sú spriaznení s Cirkvou, majú veľa plodných aktivít, ktoré pomáhajú na tomto poli. Ďalšou oblasťou bolo hľadanie dobrovoľníkov a spolupracovníkov – na farskej, dekanátnej či diecéznej úrovni... Ľudí, ktorí sú zapálení pre takúto činnosť a hľadajú možnosť, ako sa realizovať a nevedia o sebe. Snažili sme sa ich zosieťovať. Čo sa týka legislatívnej oblasti – uvedomili sme si potrebu, aby koncepcia sociálnej pomoci bola kontinuálna a rozhodnutia vlád na seba nadväzovali. Cirkev v sociálnej oblasti môže v mnohom pomôcť, pretože vidí až do malých spoločenstiev, aký to má dosah na ich prácu."

Aj v prípade pastorácie mládeže pastoračný plán vychádza z diferencovaného prístupu. Osobitne sa treba venovať vzdialenej mládeži, formácii mládeže na okraji Cirkvi, formácii mládežníckych lídrov. „Stále sú veľké rezervy v zachytení mládeže vzdialenej od života Cirkvi. Veľmi dobre sa pracuje s mládežou, ktorá má záujem, animátorské školy rastú na kvalite... PP kladie dôraz na formáciu diecéznych pracovníkov s mládežou a na vyčlenenie kňaza na celoslovenskej úrovni. V každej diecéze by mal byť vyčlenený kňaz na prácu s mládežou, v roku 2007 boli takto vyčlenení dvaja kňazi, dnes sú už asi len dve – tri diecézy, kde ešte nie je vyčlenený kňaz, čiže sa to napĺňa. Taktiež rastie počet diecéznych centier mládeže, aj keď väčšina diecéz ešte nemá vlastné diecézne centrum..." zhodnotil Andrej Chrvala, tajomník Rady KBS pre mládež a univerzity.

Témy, ktoré počas sympózia zazneli, budú zverejnené v ďalšom vydaní časopisu Communio Missio. To bude k dispozícii aj v tlačenej podobe.

Text Beáta Jarošová

Späť