Produkty
Nájdete nás
ŠTVRTOK, 20 septembra 2018 16:29
Najbližšie podujatia
Týždeň kresťanskej kultúry 2018
Dátum: 29. 09. 2018 - 06. 10. 2018
9. ročník Týždňa kresťanskej kultúry

Odkazy
Communio Missio v printe

Pocta kuriérom Božieho slova

Svedectvá ľudí, ktorí riskovali perzekúcie zo strany komunistickej moci a prenášali náboženské materiály cez hranice.

V období komunistickej totality mala miestna cirkev v každej krajine východného bloku svoje vlastné problémy. A predsa vznikali výnimočné iniciatívy, ktoré spájali utláčaných veriacich z rôznych krajín.


V období totality u nás nesmeli vychádzať knihy s náboženskou tematikou. Medzi veriacimi bol však silný hlad po duchovnej literatúre. Veľkou pomocou boli knihy, ktoré pochádzali z Poľska a na naše územie sa dostávali prostredníctvom výmeny na pohraničných hrebeňoch hôr. Svedectvá ľudí, ktorí riskovali perzekúcie zo strany vtedajšej moci a prenášali náboženské materiály, nájdeme v knihe Kuriéri Božieho slova od poľského autora Mariana Sczepanowicza, ktorá je dostupná už aj v slovenčine. Vydalo ju Spoločenstvo Fatima, sekulárny inštitút  pri príležitosti stého výročia zjavení vo Fatime. V Žiline sa konala prezentácia knihy 28. novembra 2017.



 

Katolíci v Poľsku počas komunizmu

Hoci komunistický režim nebol voči Katolíckej cirkvi naklonený v žiadnej krajine, stupeň útlaku bol v rôznych krajinách odlišný. Situácia katolíkov počas komunizmu u našich severných susedov bola oproti Československu podstatne uvoľnenejšia. 14. apríla 1950 došlo k dohode medzi poľskou vládou a episkopátom. Vláda potvrdila cirkvi právo na náboženské vyučovanie v školách, štatút Katolíckej univerzity v Lubline. Mohli fungovať katolícke spolky, charitatívna či katechetickú činnosť, vlastná tlač a vydavateľstvá. Veriaci sa mohli  zúčastňovať na verejných bohoslužbách a tradičných púťach, čo bolo pre Slovákov v tom čase nemožné. Prímasom Poľska a arcibiskupom vo Varšave boli veľké osobnosti Stefan Wyszyński a jeho nástupca Józef Glemp, ktorí mnohorakým spôsobom podporovali pomoc katolíkom na Slovensku, čo bolo možné vďaka voľnejším rukám cirkvi v Poľsku.

 

Batohová prenosová technika

Podnetom pre začatie pomoci boli svedectvá Slovákov o náboženskej situácii v ich krajine. Poľský kňaz Stanisław Ługowski, hlavný aktér pomoci v súčasnosti pôsobiaci na Slovensku, vysvetľuje: „Ich svedectvo viery, jednoduchosť a skromnosť na nás zapôsobili. Informácie, ktoré nám podali, o živote cirkvi v ČSR nás prekvapili, boli sme šokovaní, že taká miera prenasledovania môže byť u našich susedov." Poliaci pozdĺž poľsko-československej hranice zorganizovali sieť prenosových lokalít. Cez Západné Tatry, Spiš, Oravu, Kysuce ako i cez Těšín sa pašovali Biblie, katechizmy, misály, modlitebníky, devocionálie, kazety, ktoré boli vytlačené alebo zhotovené v západnej Európe a v osemdesiatych rokoch aj v Poľsku. Pašeráci – kuriéri boli hlavne študenti, horolezci, horská záchranná služba a obyvatelia pohraničných dedín. Poľskí klerici vybavili kuriérov veľkými batohmi a tí ich vyniesli v určený čas na určené miesto, čo boli zvyčajne štíty a vrcholy hôr. Tu sa stretli so Slovákmi, ktorí v podobne vyzerajúcich batohoch priniesli hlavne potraviny, ako klobásy, salámy, ktorých bolo v Poľsku nedostatok. Batohy si vymenili a dúfali, že ich bez kontroly doručia na určené miesto.

 

Dobrodružstvo a nebezpečenstvo

Pre mnohých kuriérov bolo pašovanie dobrodružstvom, ale aj obetou a pre tých, ktorých chytila pohraničná stráž, aj začiatkom veľkých problémov. Hrozilo vypočúvanie, strata zamestnania či dokonca väzenie a nik vtedy netušil, kedy totalita padne. Heroická služba ale predovšetkým prinášala mnoho požehnania, udržanie duchovného života podzemnej cirkvi a hlboké cezhraničné priateľstvá.

 

Povinnosť stále aktuálna

Počas prezentácie knihy odzneli dva dôležité odkazy. Je veľmi dôležité pripomínať sihodnotu slobody a nesmieme zabúdať na tých, ktorí pre ňu veľa riskovali. Vladimír Javorský, hlavný iniciátor prekladu knihy, vysvetľuje: „Kniha obsahuje nesmierne veľa informácii, ktoré boli zahalené rúškom tajomstva. Tá pomoc, ktorú robil poľský episkopát pre slovenskú cirkev, bola neskutočná. Je až zázrakom, že Poliak si dal takú námahu a 13 rokov zbieral tieto informácie a nakoniec ich spracoval do knihy." Stanisław Ługowski dopĺňa: „Mali by sme Bohu ďakovať za dar slobody, lebo to nie je samozrejmé. A vďačíme za ňu aj tým, ktorí trpeli, ale si nedali vziať vnútornú slobodu." Druhým odkazom je nekončiaci význam ohlasovania Božieho slova. Stanisław Ługowski dodáva: „Slúžili sme šíreniu Božieho milosrdenstva, o ktorom hovorí Sväté Písmo. Bolo to aktuálne v tamtých časoch, ale povinnosť - evanjelizovať svet a sprítomniť Ježiša Krista - je stále aktuálna."

Späť