Železničiari majú v úcte svätú Katarínu Alexandrijskú - Nezmestilo sa

Úcta k svätým sa vyvinula už v rannej kresťanskej dobe. Veriaci ľudia zvlášť obdivovali, uctievali a nasledovali najmä vtedajších mučeníkov, ktorí pri krutých prenasledovaniach položili svoje životy za vieru v Ježiša Krista. Táto úcta sa postupne rozšírila aj na ďalšie osoby žijúce príkladným čnostným životom a zomierajúce prirodzenou smrťou v chýre svätosti. Určitým historickým a teologickým vývojom prešiel aj kanonizačný proces na základe ktorého boli a aj v dnešnej dobe sú skúmaní a potvrdzovaní ďalší svätí. Zástupy kanonizovaných svätcov i ostatných nám neznámych (celej oslávenej Cirkvi v nebi) nám okrem prejavovania úcty (ktorá je v konečnom dôsledku úctou k Pánu Ježišovi) slúžia aj ako vzory pre naše pozemské životy i ako sprostredkovatelia našich prosieb smerujúcich k Trojjedinému Bohu.

Namiesto skutočnej podoby atribúty

Skutočné podoby a tváre najmä dávnovekých svätých nepoznáme. Vo dobách ich života a účinkovania neexistovali fotoaparáty ani iná technika verne a dlhodobo zachytávajúca a zachovávajúca podobu človeka. Portrétovať maliarmi sa dávali iba zámožnejšie osoby. Kanonizácia svätých sa konala často po niekoľkých desaťročiach ba aj storočiach od ich smrti. Nepomohli tu ani výsledky exhumácie telesných pozostatkov, ktoré sa často vykonávali ale za celkom iným účelom. A predsa máme v kostoloch na oltároch (obrazoch i sochách) zobrazených mnohých svätých a s istotou vieme povedať o ktorých ide. Ako je to možné? Umelci si nelámali hlavu s ich podobou. Tváre svätých často maľovali podľa vytypovaných živých ľudí z okolia či príbuzenstva (neraz aj podľa konkrétneho donátora, ktorý dielo financoval), respektíve len tak imaginárne podľa vlastnej fantázie. Takto vytvoreným postavám potom vkladali do rúk (alebo bezprostrednej blízkosti) predmety a veci, ktoré tieto postavy charakterizovali. Išlo najmä o nástroje mučenia (meč, sekera, nôž, kameň, kyj...), pracovné náradie (píla, uholník, lopata...) ale aj o symbolické predmety (kniha, zvitok, pero, ratolesť, krucifix...) či charakteristické odevy a odznaky úradu (mitra, berla, rehoľné rúcho). Nechýbali ani zvieratá a bájne tvory ako kôň, pes, jeleň, baránok, kohút, drak . Pri obhliadke kostolov a múzeí so sakrálnou tematikou tak neomylne môžeme identifikovať napr. sv. Petra s kľúčmi, sv. Martina na bielom koni rozsekávajúceho svoj plášť, sv. Juraja ako rytiera zabíjajúceho draka a pod.

Koleso svätej Kataríny

Medzi zvlášť populárnych a svätých majúcich univerzálny význam pre celú Cirkev patrí sv. Katarína Alexandrijská – panna a mučenica. Žila na rozhraní 3. a 4. storočia v egyptskej Alexandrii a pochádzala z kráľovského rodu. Jej životopis je opradený mnohými legendami plasticky a dramaticky vykresľujúcimi jej neobyčajné účinkovanie a mučenícku smrť. Údajne bola veľmi pekná a vzdelaná no zároveň aj pyšná. Životné cesty a udalosti ju však priviedli ku kresťanstvu. Oboznámila sa s jeho učením a dala sa pokrstiť. V neblahom prostredí sa prejavila ako oddaná kresťanka a postavila sa proti pohanským praktikám, ktoré preferovali tamojšie vládnuce kruhy. Za túto činnosť jej hrozila smrť. Vladár a jeho posluhovači jej dali šancu na zvrat a konfrontovali učenie ktoré hlásala s učením vtedajších filozofov. Katarína vedená Duchom Svätým ich nielen tromfla ale aj obrátila. Rozhnevaný panovník ju preto vystavil krutému zaobchádzaniu a mučeniu. Nepomohla bitka, uväznenie, ani hlad. Vyvrcholením mučenia bolo lámanie a trhanie na kolese osadenom po obvode ostrými hrotmi. Pri vrúcnej modlitbe mladučkej a krehkej Kataríny sa však aj toto rozlámalo zásahom blesku z neba a nemohlo zavŕšiť dielo popravy. Nakoniec ju sťali mečom. Zvláštny kolesový mučiaci nástroj sa stal jedným z najcharakteristickejších individuálnych atribútov svätice. Medzi jej ďalšie atribúty patria meč, palmová ratolesť, kniha.

Úcta v rezorte dopravy

V minulosti bolo zvykom, že určité skupiny ľudí s rovnakými záujmami alebo pracovným zameraním si vyberali spomedzi svätcov svojich patrónov. Pri výbere im veľmi pomohli práve spomínané atribúty alebo biblické či životopisné udalosti. Rybári si takto vyvolili za svojho patróna rybára sv. Petra, stolári a tesári sv. Jozefa, murári a kamenári sv. Štefana (zobrazoval sa s kameňom v ruke), vinohradníci sv. Urbana a podobne. Niektorí populárni svätci s viacerými atribútmi sa takto stali patrónmi viacerých skupín. Sv. Katarínu Alexandrijskú si za svoju patrónku vyvolili napr. baníci, učenci a filozofi, rečníci, dievčatá a panny, tí čo majú niečo do činenia s knihami a školami.

Zo všeobecných poznatkov vieme že vo vývoji dopravy zohralo rozhodujúcu úlohu koleso ako nástroj, ktorý v styku s podložkou mení rotačný pohyb na priamočiary. Bez kolesa sa ani dnes nezaobíde žiadna doprava, či už cestná, železničná, lodná (kormidlo) a letecká (na pristávanie potrebuje tiež kolesá). Z historického hľadiska je železničná doprava pomerne mladá, určite nesiaha do obdobia života našej svätice. A predsa si našla cestu až k alexandrijskej dievčine. Zásluhu na tom majú železničné spolky vznikajúce na konci 19. a začiatkom 20. storočia na základe kresťanských hodnôt a vzájomnej pomoci. Tam niekde korení aj úcta k sv. Kataríne. Najsamprv sa to prejavilo v Poľsku, neskoršie spolková tradícia a svätokatarínska úcta prenikla aj k nám. Oficiálne bola vyhlásená a Svätou Stolicou potvrdená sv. Katarína za patrónku železničiarov až v roku 1990 v Poľsku. Na Slovensku v roku 2009.

Sviatok sv. Kataríny Alexandrijskej pripadá podľa liturgického kalendára na 25. november. V čase okolo tohto dátumu si slovenskí železničiari uctievajú svoju patrónku účasťou na svätej omši obetovanej za všetkých zamestnancov pracujúcich v železničnej doprave a za ich rodiny. Pri tejto príležitosti si spomínajú aj na všetkých zomrelých kolegov a obete dopravných nehôd. Tohto roku tak učinia 29. novembra o 10.00 hod. v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Pozvaní sú všetci železničiari s rodinnými príslušníkmi i všetci veriaci z okolia.

Ľubomír Kaľavský

Späť