Produkty
Nájdete nás
PIATOK, 15 decembra 2017 16:50
Najbližšie podujatia
Odkazy
Communio Missio v printe

Večer spomienok na Gabriela Povalu SJ

Dátum konania: 18. 10. 2017
Storočnica jezuitu, archeológa, jazykovedca a trpiteľa

Rozšírený popis podujatia

TEXT Ľubomír Viliam Prikryl, foto archív


V týchto dňoch si pripomíname sté výročie narodenia jezuitu – archeológa, jazykovedca a trpiteľa – P. Gabriela Povalu SJ.

 

Narodil sa 18. októbra 1917 v dolnooravskej obci Pucov ako šieste dieťa. Keď mal pol roka, zomrela mu matka a otec sa zakrátko znova oženil. Z tohto manželstva vzišli ešte štyri deti.

Po maturite v roku 1938 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Za kňaza ho vysvätili 21. januára 1945 v Banskej Bystrici. Banskobystrický biskup Mons. Andrej Škrábik ho ustanovil za správcu farnosti do Trubína (dnes Lovčica-Trubín). Potom, čo partizáni v obci zastrelili nemeckých vojakov, hrozilo obci vypálenie a postrieľanie jej obyvateľov. On však začal až na najvyšších nemeckých ustanovizniach vybavovať zrušenie alebo zmiernenie tohto trestu. Napokon sa mu podarilo obec zachrániť, žiaľ, s výnimkou troch mužov.

 

Následky barbarskej noci

V Bratislave ho v apríli 1950 zastihla smutná „barbarská noc". Internovali ho v Jasove, Podolínci a neskôr v českom Želive. Ťažko pracoval v lese, na poli ako nakladač tovaru na železnici či kurič. Po prepustení v roku 1955 mu zakázali akúkoľvek kňazskú činnosť.

Od júna 1958 pracoval v Komárne ako archivár Krajského národného výboru, ale po roku musel z tohto pracoviska odísť. Iné zamestnanie nemohol nájsť. Až v septembri ho prijali za robotníka pri archeologických výskumoch Krajského múzea v Žiline. Oficiálne bol robotníkom, ale vykonával samostatný výskum. Zaoberal aj štúdiom slovenských nárečí i slovenskými cirkevnými dejinami. Zachoval sa rukopis jeho spisu „Svätí uctievaní na Slovensku".

V októbri 1964 mu dovolili, aby sa popri zamestnaní stal duchovným správcom v komunite Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, ktoré pracovali v Ústave sociálnych služieb v Zástraní. V roku 1968, počas „Pražskej jari", dostal súhlas vyučovať náboženstvo na základnej škole.

V roku 1971 sa znova stal pracovníkom múzea v Žiline aj Archeologického ústavu SAV v Nitre. Spracúval archeologické výskumy a dokumentácie z lokalít na strednom Považí. Svoju zručnosť prejavil pri rekonštruovaní nájdených črepov hlinených predmetov.

 

Väzenie

V časoch „normalizácie" v sedemdesiatych rokoch mal niekoľko súdnych procesov za marenie dozoru nad cirkvami. Výsluchy v Banskej Bystrici a domová prehliadka boli tlakom na jeho psychiku – pri deviatom výsluchu odpadol. Privolaný lekár konštatoval choré srdce a kritický stav. Okresný súd v Žiline ho 11. novembra 1979 odsúdil nepodmienečne na osem mesiacov väzenia. Napriek zlému zdravotnému stavu ho po operácii hernie odviezli do žilinskej väznice a po dvoch týždňoch do Ilavy.

P. Gabriel Povala SJ zomrel 13. septembra 1988 v Žiline a pochovali ho v rodnom Pucove. Jeho život a jeho dielo vystihuje epitaf na pomníku hrobu: „Na temenách hôr i v hlbinách zeme teba som hľadal, Bože". Jedna zo žilinských ulíc nesie jeho meno a pri príležitosti 20. výročia jeho smrti odhalili pamätnú tabuľu na kostole v rodnom Pucove.


Miesto konania

Diecézne centrum v Žiline o 16:30.